Most


Most je inžinierska stavba. Most (Mostný objekt) je konštrukcia, ktorá nahrádza zemné teleso v mieste, kde je treba prekonať prírodnú alebo umelú prekážku. Mostné objekty sa delia podľa druhu premostenia na mosty, priepusty a lávky.
- Most - mostný objekt s kolmou svetlosťou aspoň jedného mostného otvoru viac ako 2,0 m,
- Priepust - mostný objekt s kolmou svetlosťou mostného otvoru do 2,0 m,
- Lávka - mostný objekt slúžiaci chodcom a cyklistom.
Mosty možno ďalej rozdeliť podľa účelu na železničné mosty, cestné mosty, mosty pre lodnú dopravu, potrubné mosty a ekologické mosty.
Každý most pozostáva z dvoch častí: z hornej a zo spodnej časti. Hornú stavbu tvorí vždy nosná konštrukcia vrátane ložísk, mostný zvršok (izolácia, vozovka, rímsy) a mostné vybavenie (zábradlie, zvodidlo). Spodnú stavbu mosta tvoria základy, piliere a podpery, krajné opory, prechodové dosky, krídla.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]
Prvými mostami boli pravdepodobne primitívne lávky z kmeňov stromov. Pokrok v technológiách umožnil stavať drevené mosty (prípadne s kamennými piliermi) alebo zavesené lávky (Inkská ríša).
V rímskej ríši poznali klenbu, vďaka ktorej bolo možné stavať mosty z kameňa. V blízkosti veľkých miest sa stavali akvadukty (niektoré z týchto stavieb stoja dodnes). Po páde ríše stavitelia v nástupníckych štátoch nadviazali na rímske vedomosti. Románske mosty priamo vychádzali z rímskych vzorov. Nástup gotiky a rozvoj mocných kráľovstiev konštrukciu mosta zdokonalil. Mosty sa stavali s väčšími oblúkmi. S nástupom renesancie došlo k ďalšej zmene. V 16. storočí mali mosty ľahšie piliere (Pont Neuf v Paríži), navyše už boli stavané širšie.
Veľké zmeny vo výstavbe mostov priniesla industrializácia. Rozvoj železnice zvýšil dopyt po týchto stavbách, ktoré museli byť lacnejšie a odolnejšie. Najprv sa stavali ešte drevené mosty a viadukty z kameňa a tehál. Postupne bola stále viac využívaná liatina. Prvý most zo železa bol postavený roku 1779 cez rieku Severn v Anglicku. Len čo sa však zlepšila výroba ocele, mohli sa stavať mosty oceľové. Veľký dopyt po železničných mostoch viedol k továrenskej výrobe zo štandardizovaných dielov (typicky priehradové nosníky, prefabrikácia).
V 19. a 20. storočí dosiahla oceľ takej pevnosti, že mohli byť vybudované mosty reťazové a lanové o veľkých rozpätiach.
V 20. storočí bol pre konštrukciu mostov a viaduktom rozhodujúci betón, železobetón a predpätý betón. Z týchto materiálov a technologickým postupov sa vyrábali prefabrikáty (nosníky, piliere a atď.).
Druhy mostov a typy mostov
[upraviť | upraviť zdroj]


Mosty môžeme členiť na základe rôznych kritérií. Základným kritériom je druh prevádzanej komunikácie, kde mosty delíme na:
- mosty dráhových komunikácií (železničné, električkové mosty, mosty metra, lesných, banských železníc),
- mosty pozemných komunikácií (diaľničné mosty, mosty na cestách I., II. a III. triedy a atď.),
- mosty združené (obvykle prevádzajú železničnú a cestnú dopravu),
- mosty vodohospodárske, vodovodné mosty , akvadukty,
- mosty priemyselné (obvykle potrubné mosty v priemyselných závodoch).
Mosty ďalej delíme podľa plánovanej životnosti na:
- trvalé mosty (s plánovanou životnosťou 100 rokov),
- dočasné mosty (krátkodobé so životnosťou do 5 rokov alebo na dočasné viac ako 5 rokov),
- provizórne mosty (rozoberateľné mosty, ktorých životnosť je menšia ako u dočasných mostov a používajú sa najmä ako staveniskové mosty alebo pre potreby armády).
Mosty môžeme členiť aj podľa mostných otvorov (mosty s jedným, dvoma alebo viacerými otvormi), mostných polí, počtu mostovkových podlaží a atď..
Mosty podľa statickej funkcie delíme najmä na:
- doskové,
- trámové (dvojtrámové, viactrámové, komorové systémy)
- rámové,
- oblúkové,
- klenbové,
- zavesené,
- visuté.
Podľa druhu použitého materiálu:
- kamenné,
- tehlové,
- betónové (z prostého betónu, železobetónové, predpätý betón),
- kovové (oceľové mosty),
- drevené,
- kombinované (spriahnuté - napr. nosná konštrukcia pozostávajúca z oceľových nosníkov spriahnutá so železobetónovou doskou).
Pohyblivé mosty
[upraviť | upraviť zdroj]
Pohyblivé mosty sa stavajú väčšinou tam, kde by trvalý most bol prekážkou (najmä pre lodnú prevádzku). Pohyblivé mosty sú vybavené stálym strojným zariadením pre zmenu polohy hlavnej nosnej konštrukcie za účelom zväčšením voľnej výšky pod mostom.
- Otočné mosty majú jednej strane zvislý otočný čap, podľa ktorého sa most natočí po smere rieky.
- Sklápacie mosty sa buď celý alebo polovične sklopí do takmer zvislej polohy podľa vodorovného čapu na opore alebo pilieri. Známym mostom tohto typu je Tower Bridge v Londýne. Sklápacie mosty sú tiež veľmi typické pre Holandsko. Vyskytujú sa aj mnohých ďalších, najmä prístavných, mestách (napr. mosty v Hamburgu alebo v ruskom Petrohrade).
- Zdvíhacie mosty, celá mostovka sa zdvihne pomocou konštrukcie.
- Posuvné mosty, napr. keď sa stredná časť mostovky zasunie pod obe krajné časti mosta.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]- Otočný most
- Sklápací most
- Zdvíhací most
Známe mosty
[upraviť | upraviť zdroj]- Most SNP (Bratislava)
- Tower Bridge (Londýn)
- Brooklyn Bridge (New York)
- Golden Gate Bridge (San Francisco)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Most na českej Wikipédii.